Welcome to Luxcy

Báseň o básni
Môže byť dramatická, zábavá, o láske
možno o nehe aj o tebe.
Krátka či dlhá, vždy tá istá.
Keď príde k tebe tá tichá myšlienka,
vtedy zapadneš do tichého dna mora
alebo do výšin nebies.
Skoro ako táto, hluchá, slepá, nemá...
A keď si povieš DOSŤ, stratíš sa
v hlbokom lese čarodejníc.
Ak máš náhodou strach,
ľutujem, skončil si...


Bez teba
Myslím na teba každú hodinu, každý deň.
Vo sne ma vezmeš za ruku a až sa zobudím,
budeš preč. Včera sa mi podarilo hodinu na
teba nepomyslieť, ale potom som sa aj tak
proti svojej vôli prebudila s tebou v myšlienkach. Nie som sama sebou, keď nie si pri mne. Je to ako v šialenom sne.
Nechcem byť už viac sama bez teba.
Vidím nás dvoch spolu v mesačnom svetle.
No bez teba je moje srdce ako
mŕtva krajina.

Ty si sen
Si taký nežný, magický a zároveň tajomný. Si moja láska, si môj sen. Si moje šťastie, ktoré stále hľadám. Si hviezda, na ktorú sa každý večer pozerám. Si hriech, ktorý pácham.Si môj tieň, ktorého sa niekedy bojím. Si vánok, ktorý mi každú noc prebehne ponad moje pery. Si všade, kam sa obzriem. Si v piesni, ktorú počúvam. Si tam, kde sme sa stretli, aj keď tam skutočne nie si. Si v mojich očiach. Si úplne všade. V mojom srdci, v mojom vútri, ďaleko od reality...

Hej dievča, neplač!
Mladé dievča, neplač! Som nepokojná, keď ťa vidím takú utrápenú.
Dievča, bude to v poriadku, uvidíš. Ty sama sa musíš zobudiť a začať voľne lietať.
Viem, to on bol tvoj sen, tvoj nesplnený sen. On bol nádej, očakávala so od neho priveľa, môžeš ho prijať ako najlepšieho kamaráta. To ty, dievča, ty sa rozhodni a prines slová, ktoré budú pre neho nezabudnuteľné. Nebuď viac smutná, on nie je na svete jediný. Prestaň si nad ním lámať hlavu, nestojí ti za to trápenie.
Počúvaj dievča, ešte si mladá. Tak utri si slzy a vykroč tou správnou nohou.
Nemaj strach, možno zabudneš...


Šťastie v náručí diabla
Bola to veľká čierna škvrna. Kruh v znamení strachu.
Bolesť a slzy nútili robiť veci také, aké vedela len láska. No na dne oceánov,
na dne morí a v hlbinách púští šťastie nepozná svoje miery. Ale diabol zaklial šťastie,
hlboko do jadra Zeme, do lávy, do horúceho tepla. Aj keď šťastie mu bolo nanič.
On sám to vedel, ale predsa, zobral nám ho.
Tým, ktorí milovali.
Ktorí boli ochotní bojovať za šťastie. Len diabol nie. Zobral nám šťastie. Možno.
No lásku a možnosť milovať nám nemôže vziať nik. Ani len diabol.
Jeho náruč ho obklopovala nenásytnou hrdosťou....a naším šťastím.



Ako dve stíhačky
Ponad slnko jasné dve stíhačky letia oproti sebe. Ako láska, čo nás spája, len bdiem a čakám.
Nepočuť tvoj hlas je ako nevidieť svet okolo seba.
Je nežný, láskavý...ako tvoje pery. Pohľady, ktoré spájajú naše oči...sú nedotknuté.
Len mysľou sme vedľa seba.
Aj keď prejdeš popri mne, ani slovko nevyjde z tvojich úst. Len zriedka. Zdravíš ma svojím pohľadom, snažím sa ti odovzdať, no ty nedokážeš niesť moju lásku v náručí. Je to akoby sme boli dve stíhačky, ktoré letia oproti sebe ponad mosty. Mosty, ktoré boli postavené z lásky.


Neskorá spomienka
Otočiac hlavou už bolo neskoro. Vtedy bolo moje svedomie utopené v slzách.
Moje srdce oddalo sa túžbe dôverovať a mať rád, ale v duši mám stále obrovský kameň. Nad večerom zavial tichý vánok a oheň nenávisti a lásky mi rozpustil kameň v mojej duši. Prehrala som nad svojími citmi. Tak predsa. Kúsok kameňa mi v srdci len ostalo. Je to spomienka. Spomienka na toho, ktorému sa moje srdce oddalo.


Pohreb lásky
Krvavé slzy, zahalená tvár. Nezabudnem na náš pár. Bledé ruky, čietna smrť, vyplač sa a potom smúť. Plač je liekom lásky, na truhle sú sedmokrásky. Srdce mi búši a ty čušíš, prečo tam len tak ležíš? Prečo radšej nevstaneš a neobnovíš našu lásku? Viem, už sa to nedá, som bláznivo zaľúbená, celá bledá. Prestalo pršať, stíchol vietor a ja som stále pri tebe. Nedokážem sa s tebou rozlúčiť, preto tu radšej zomriem s tebou. A budeme spolu, v mieri, v pokoji, v šťastí. Nič nás nerozdelí...


Nepoznaná
Usmievavo sa pozerá, nič
nepovie, nik ju nepozná.
Vstúpila do nášho klubu
ako nepoznaná osoba.

Blízka láska
Keď snívam, vždy som zaľúbená.
Sama neviem, čím to je, ale
cítim, že ma niekto miluje.
Aj keď neviem kto, viem,
že mi je nablízku.

Ráno opustená
Studený dážď studení moje telo. Mráz ohmatáva moje vlasy. Obloha je zahmlená, všade je ticho, počuť iba trepotanie dažďa a búchanie v mojej duši. Nikde ani jedna osoba, len ja, uprostred skorého daždivého rána. Ruky sa mi trasú od zimy, tvár mám bledšiu a bledšiu. Stojím sama uprostred neznámej ulici v studenom daždi. Mokrá, opustená, nikoho nikde niet.

Motýlie krídla
Pestré farby sa ligocú
ponad sedmokrásky.
Keby aj ja ich
môžem mať.

Preletela by som
cez celý svet,
vždy by som cítila vôňu
pestrofarebných kvetov.

No moje krídla sú
pevne zviazané k sebe. Nedokážem vzlietnuť a
ukázať moju krásu.

Pomôžte mi, motýlie krídla,
aby som mohla vzleitnuť nad nebo.
Pomôžte mi, motýlie krídla,
ja vzlietnem a budem vám ďakovať.
Pomôžte mi, motýlie krídla a
duša sa mi otvorí.

Tvoj návrat
Akosi rýchlo si sa vrátil späť. Zmenil si názor na odchod? Vôbec som nečakala takýto rýchly návrat späť. Prečo vlastne? Ešte stále ma miluješ? Možno si dlho hľadal cestu späť. Nerozumiem tvojmu srdcu. Ale na druhej strane som rada, že si znovu pri mne.

You are infinitely the most...
Ako krásne bije tvoje srdce, keď ležím v tvojom náručí.
Ako krásne vieš zohriať moje telo, keď studený vánok ma ochladí.
Ty vieš, že ťa milujem a bez teba žiť nechcem.
Pretože život bez teba je úplne prázdny.
Prázdny a smutný, chladný a bezvýznamný,
nepozná nádej.
Ale keď žijem s tebou, moje srdce je naplnené množstvom lásky a tepla,
nehy a šťastia, už len preto sa oplatí žiť, s tebou.
Je nádherné, keď sa každé ráno zobudím a večer zaspávam
s pocitom, že ťa mám, že ťa milujem a ty miluješ mňa.
Nechcem, aby to skončilo.
Nechcem sa s tebou hádať.
Nechcem žiť bez lásky.
Chcem mať vedľa seba teba a s tebou dýchať.
Chcem toho až tak veľa? Nemusíš odpovedať. Lebo viem,
že veľa chcem. Ale pre mňa si ty veľa, ba aj viac.
Viac ako čokoľvek na svete...
You are infinitely the most...

Zázračný anjel
Mala chlapca. Bola bláznivo zaľúbená. Zažívala nejednu šťastnú chvíľu. Avšak jedného dňa nastal veľký hrom. Ponociach plakavala, prebúdzala sa s nechuťou začať nový deň. Vravela si: "Už nikdy sa nezaľúbim, už nikdy nebudem šťastná." Ale osud nechcel, aby sa tak trápila. Jeden večer stretla človeka, zázračného anjela.
Povedal jej, o čom je skutočný život.
Vložil do jej srdca nádej. Ponociach už neplakala. Ráno sa prebúdzala s pocitom začať skvelý deň. Rozdávala úsmevy na každú stranu.
Uvedomila si, že ak láska sklame, človek musí žiť ďalej a hladať skutočné šťastie.
Po čase ho našla aj ona. Konečne mohla spoznávať, aký je život krásny.
Veď mala pre koho žiť. A úprimne milovať.
Ako plynuli šťastné roky, začala hladať odpovede na mnohé otázky.
Kedy sa stihla spamätať zo sklamanej lásky?
Prečo prežila tak veľa a zároveň skoro nič?
A kto bol vlastne ten človek, ktorý jej pred rokmi pomohol?
Nevedela si odpovedať. No opäť bola šťastná.


Najkrajší sen, ktorý je realita
" - Chcem ťa objímať a nikdy nepustiť, navždy ťa držať v náručí...
- Si svetlom v mojich očiach. Si hviezda, ktorá svieti na nebi len pre mňa.
Krv v mojich žilách. Keď vyschcne, zomriem...
- Nič nenaplní moje prázdne dni okrem teba. Uvedomil som si,
že bez teba by som nežil...
- Nikdy v mojom živote som nebol šťastnejší...
- Neprejde minúta bez pomyslenia na teba...
- Tento svet je nebezpečný, keď nie som s tebou. Ty máš niečo.
Ty máš moje srdce vo svojich rukách...
- Chcem ťa mať pri sebe. Len teba nežne hladiť a nádherné chvíle s tebou stráviť...
- Milujem ťa a vždy budem, tvoje srdce nesklamem...
- Moja nádherná princezná...
- Milujem ťa viac a viac. Moja láska nekončí. Moja nekonečná láska k tebe je jeden
veľký nikdy nekončiaci príbeh...
- Jemná sťa steblo trávy pri jemnom vánku. Nádherná ako ruže kvet, čo kvitne
na lúke. Tvoje dlane jemné sťa hodváb, ktorý ťa prikrýva. Si nádherná. A vždy budeš nádherná deva, ktorú milujem a neprestanem...
- Si mojím najkrajším snom, ktorý je realita... " povedal si.
Dnes sú to len prázdne slová odviate vetrom niekam ďaleko.
Prázdne slová, ktoré si zabil.



Budem... (I´ll be)
Budem tvoje plačúce sŕňa, čo na rameno sa ti uloží.
Budem tvoja tajná víla, čo ti v ťažkých dňoch povie "ďalej ži!".
Budem tá, ktorá premení kameň na piesok.
Budem tá, čo rozpozná pravdu od vrások.
Budem najlepší fanúšik tvojho života, ktorý ťa poteší úsmevom.
Budem najvzácnejší letný súmrak, ktorý ťa obdarí spevom.
Budem tvoj morský západ slnka,
čo ťa otrávi.
Budem tvoj jemný vánok,
čo ťa pohladí.
Budem tou, ktorú si si vysníval.
Budem tou, ktorú ti osud dal.
Budem tvojou láskou, tak si to váž. Nikdy však,
prosím, náš krásny sen nepokaz.
Milujem ťa, to ty vieš.
Nech si na našu lásku v živote
ešte veľakrát spomenieš.....





Temnota
Žena v daždi
v starom dotrhanom čiernom plášti
uprostred žiarivých svetiel
Jej tieň
ktorý strháva pohľady okoloidúcich ľudí
Tieň zahalenej tváre
Blíži sa hlbokou nočnou cestou
nevediac ako ďalej
len ísť do neznáma a na nič
sa nepýtať
Len ísť ísť a ísť
kráčať nevidiacou hmlou cez
tmavé stromy vyrábajúce prievan
Má strach
no nik jej nepomôže
To smie len ona sama